Kontakt:
Námestie legionárov 3,
080 01 Prešov
tel.: 051-7721401,
e-mail: skola@esspo.sk, riaditel@esspo.sk


Vyhľadať na mape

P U S Š P S N
 
 
1
 
2
 
3
 
4
 
5
 
6
 
7
 
8
 
9
 
10
 
11
 
12
 
13
 
14
 
15
 
16
 
17
 
18
 
19
 
20
 
21
 
22
 
23
 
24
 
25
 
26
 
27
 
28
 
29
 
30
 
 
 
 

Budova Nového kolégia

Dvojposchodová budova vypínajúca sa na západnej strane Námestia legionárov (bývalého parkového Jókaiho námestia) bola postavená v rokoch 1910 – 1911 pre účely kolegiálneho vyššieho gymnázia. Zrod budovy je výsledkom desaťročného úsilia o jej výstavbu zo strany vedenia kolégia, profesorského zboru vyššieho gymnázia i samotného biskupa dištriktu. Stará budova kolégia pre rozrastajúce sa štyri kolegiálne ústavy (teologickú akadémiu, právnickú akadémiu, učiteľský ústav, vyššie gymnázium) kapacitne nestačila a v mnohom nespĺňala novodobé hygienické a pedagogické požiadavky kladené štátom a spoločnosťou na modernú školu. Čo sa týka vnútorného vybavenia školy po získaní štátnej podpory pre kolegiálne vyššie gymnázium v roku 1883 museli byť brané v tomto smere do úvahy aj požiadavky štátu. A stará budova kolégia ich nespĺňala.

Prvé kroky týkajúce sa výstavby novej budovy pre potreby kolegiálneho vyššieho gymnázia uskutočnil profesorský zbor vyššieho gymnázia v roku 1902 vedený vtedajším riaditeľom vyššieho gymnázia Ottom Ludmannom. Prvé rokovania viedli poverení zástupcovia gymnaziálneho profesorského zboru s členmi kolegiálneho exekutívneho výboru 25. marca 1902. Exekutívny výbor jednohlasne a s veľkým nadšením podporil myšlienku výstavby budovy pre vyššie gymnázium a vyzval jeho riaditeľstvo, aby vypracovalo podrobnú analýzu, s ktorou by zdôvodnilo potrebu novej budovy a aby návrh na výstavbu predložilo kolegiálnemu správnemu výboru. Po vyše ročných diskusiách a hľadaní čo najlepšieho riešenia vedenie vyššieho gymnázia predložilo 12. júna 1903 žiadosť kolegiálnemu správnemu výboru, aby urobil všetky potrebné kroky vedúce k výstavbe novej budovy.

Do samotnej realizácie výstavby ubehol ešte dlhší čas. Bolo potrebné vyriešiť financovanie výstavby. Všetok finančný majetok kolégia pohlcovali v najbližších troch rokoch výdavky na chod školy a zabezpečenie výučby na štyroch stále viac rozrastajúcich sa ústavoch. Vedenie kolégia čakalo na štátnu dotáciu, ale pozemok na výstavbu muselo zakúpiť z vlastných prostriedkov. Obrat nastal v roku 1906. V tomto roku štát vyrovnal platy učiteľov konfesionálnych škôl na úroveň platov učiteľov štátnych škôl štátnou dotáciou. Týmto spôsobom sa uvoľnil značný majetok, ktorý kolegiálny pokladník Jakub Flórián pozbieral na platy kolegiálnych profesorov. Kolegiálny správny výbor na návrh profesorského zboru vyššieho kolégia súhlasil s použitím 62 000 korún na zakúpenie pozemku. Po usilovnom hľadaní vhodného pozemku, najmä zásluhou vtedajšieho kolegiálneho dozorcu dr. Júliusa Schmidta, bol z možných pozemkov po dôkladnom preskúmaní vyhliadnutý pozemok generála Gustáva Donhoffera pri Košickej ceste. Ten kolegiálny správny výbor aj odkúpil 10. mája 1907 od vdovy po generálovi za 62 000 korún.

Kolegiálny správny výbor v roku 1907 požiadal o štátnu dotáciu vo výške 300 000 korún. Minister školstva a kultu 14. januára 1909 v spise č. 7 006 správnemu výboru kolégia oznámil, že žiadanú pomoc poskytne. Postaveniu novej budovy nestálo už nič v ceste. Kolegiálny dozorca dr. Július Schmidt poveril známeho prešovského architekta Augusta Kesselbauera prípravou stavebného projektu a zostavením finančného rozpočtu. Kolegiálny správny výbor zriadil zo svojich radov samostatnú stálu stavebnú komisiu, ktorá riešila záležitosti týkajúce sa výstavby novej budovy kolégia. Predsedom komisie bol miestny kolegiálny dozorca dr. Július Schmidt, členmi členovia kolegiálneho správneho výboru Ladislav Bielek, Arpád Kósch, Július Klefner, dr. Ján Sztehló, z titulu svojho úradu aj riaditeľ kolégia, riaditeľ kolegiálneho vyššieho gymnázia a kolegiálny pokladník. Medzitým sa kolegiálny dozorca dr. Július Schmidt, ktorý sa obetavo angažoval v záležitostiach prešovského kolégia i pri výstavbe novej budovy z rodinných (smrť manželky, veľký požiar) a zdravotných dôvodov uchýlil do ústrania. Jeho miesto zaujal Jozef Tahy – podžupan Šarišskej župy. Nový kolegiálny dozorca ako predseda stavebnej komisie zúročil svoje bohaté skúsenosti a viedol svoju komisiu i stavené práce „pevnou rukou“. Podľa príkladu predsedu usilovnejšie pracovala aj stavebná komisia a riešila záležitosti spojené s výstavbou budovy na svojich vyše 30 zasadnutiach.

Ministerstvo školstva a kultúry v Budapešti schválilo predložený stavebný projekt novej budovy gymnázia 22. decembra 1909 v spise č. 149 122. Po úprave (znížení) finančného rozpočtu plánovaného na výstavbu budovy poverila kolegiálna stavebná komisia 22. februára 1910 realizáciou stavebného projektu prešovských staviteľov Eugena Lizitsa a Róberta Poloczeka. Ešte pred začatím výstavby, po dostatočnom premyslení, kolegiálna stavebná komisia požadovala za potrebné zaviesť ústredné kúrenie a zabezpečiť kompletné zariadenie novej budovy. Z uvedeného dôvodu sa opätovne obrátila na Ministerstvo školstva a kultúry o ďalšiu štátnu podporu vo výške 134 000 korún. Ministerstvo finančnú podporu pre vyššie gymnázium vyčlenilo dvakrát: 27. decembra 1911 vo výške 103 284 korún a 15. marca 1912 vo výške 24 977 korún. Stavebná komisia získala na vedenie a kontrolu stavby ako stavbyvedúceho významného prešovského mestského radcu, diplomovaného inžiniera Jozefa Faragóa. V júni 1910 začala výstavba a v októbri 1911 bola dokončená. Nová budova bola slávnostne odovzdaná do užívania 19. októbra 1911 za prítomnosti evanjelického biskupa Henrika Gedulyho, zástupcov ministerstva školstva, kultúrnych ustanovizní, žúp, členov kolegiálneho správneho výboru vedených cirkevným predsedom, šarišským hlavným seniorom a prešovským duchovným, v tom čase aj cirkevným dozorcom kolégia Gejzom Korbélym a miestnym kolegiálnym dozorcom i predsedom kolegiálneho stavebného výboru Jozefom Tahym, ďalej za účasti profesorského zboru kolégia na čele s riaditeľom kolégia dr. Deziderom Obetkóm a riaditeľom kolegiálneho vyššieho gymnázia Jánom Gömörym. Nechýbala mládež štyroch kolegiálnych ústavov a široká evanjelická verejnosť. Posviacka zástavy vyššieho gymnázia sa konala v prešovskom evanjelickom chráme dva dni predtým 17. októbra 1911 sprevádzaná slávnostným uvedením a požehnaním. Vyučovanie v novej budove začalo 1. novembra 1911.

Budova bola v čase odovzdania a je i v súčasnosti ľahko prístupná zo všetkých strán. Samotný pozemok mal v tom čase rozlohu 7 645 m². Priečelie budovy smerovalo na Jókaiho námestie (dnes Námestie legionárov), dve bočné krídla zachádzali do pozemku, budovu obkolesovali tri dvory: dva menšie a jeden gazdovský nachádzajúci sa vpravo od vchodu. Medzi dvoma krídlami budovy sa rozprestieral priestranný školský dvor, ktorý mládež využívala na prestávky a hry, druhý menší dvor patril k bytu riaditeľa a nachádzal sa na južnej strane ľavého krídla. Južná strana v tom čase nebola zastavaná a poskytovala prekrásny výhľad na blízky kopec zarastený bukmi. Priečelie budovy z tmavočervených tehál a kamennej prachovej omietky na Košickej ceste (20. – 40. roky 20. storočia Štefánikova ulica; 50. – 80. roky 20. storočia Leninova ulica; po roku 1990 Masarykova ulica) zdobil v strednej časti lesknúci sa nápis „Az Ev. Kollégium főgymnasiuma“ („Vyššie gymnázium Evanjelického kolégia“), po roku 1919 „Slovenské evanjelické kolegiálne gymnázium“.

Podľa opisu budovy a interiéru pochádzajúceho z roku 1911 bol (a dodnes je) hlavný vchod umiestnený v strede čelnej steny budovy a rozdeľuje ju na dve symetrické časti. Pred budovou sa nachádzala pekná záhradka, ktorú oddeľovala od ulice vyzdobená železná mreža. Hlavný vchod viedol do vstupnej dvorany, z ktorej sa na pravej strane nachádzala vrátnica (miestnosť vrátnika), na ľavej strane pracovňa riaditeľa. Na pravej strane mohol návštevník natrafiť na chodbu čelnej časti budovy. Z tejto chodby sa bolo možné dostať do študentskej miestnosti (88 m²), ktorú používali študenti na činnosť v záujmových krúžkoch. V tejto miestnosti sa konali aj mládežnícke bohoslužby. V čase odovzdania budovy do užívania bola vybavená 125 stoličkami a harmóniom. V tejto miestnosti plánovalo vedenie gymnázia umiestniť portréty významných osobností študujúcich na kolegiálnom gymnáziu a zakladateľov samovzdelávacej Maďarskej spoločnosti doplnené o obrazovú sériu tisícročnej histórie Uhorska. Na prízemí a prvom poschodí sa nachádzalo 8 učební (dve s rozlohou 82 m², šesť s rozlohou 65 m²). Okná sa otvárali do priestranného školského dvora, čím boli chránené pred prachom a hlukom z ulice. Ich umiestnenie na južnej strane vnášalo do budovy svetlo, teplo a útulnosť. Učebne boli zariadené v tom čase obľúbenými a modernými rettigovými lavicami, rozšírenými hlavne v Nemecku. Boli odporúčané aj odborníkmi v oblasti zdravotníctva. Lavice boli vyhotovené z červeného smreka kežmarským výrobcom nábytku Michalom Palenčárom. V učebni sa nachádzalo pódium, na ňom katedra, za ňou dvojitá čierna tabuľa a držiak na mapy. V učebniach bol odpadkový kôš na papier a „pľuvadlo“. Taktiež v každej z učební bol vyvesený domáci (školský) poriadok. Na stenách učební a chodbách nechýbali železné držiaky na zavesenie obrazov. Na všetkých chodbách boli vešiaky na kabáty, držiaky na dáždniky, umývadlá a „bubláky na pitie“. Vracajúc sa späť do predsiene (chodby) oproti schodisku mohol návštevník školy prečítať umiestnený nápis: „Legyetek tökéletesek, mint a ti mennyei Atyátok tökéletes!“ („Buďte dokonalí ako dokonalý je váš nebeský Otec!“). Na prvom poschodí sa v čelnej časti nachádzala riaditeľňa (52 m²), hosťovská – prijímacia miestnosť (20 m²), miestnosť profesorov – zborovňa (91 m²), profesorská knižnica (30 m²) a učebňa kreslenia (52 m²). V ľavom krídle bola ešte jedna veľká miestnosť kreslenia (119 m²), ktorej okná sa otvárali na sever a kabinet kreslenia (23 m˛). Všade prekvapilo moderné zariadenie. Na druhom poschodí sa nachádzala mládežnícka knižnica (32 m²), kabinet filológie (33 m²), dve učebne (59 m²), prednášková miestnosť prírodopisu (88 m²). V ľavom krídle bol umiestnený kabinet prírodopisu s bohatou zbierkou (119 m²), ktorého cenná a bohatá zbierka zaujme aj laika, pracovná miestnosť vedúceho prírodovedného kabinetu (49 m²), ktorá bola svojho času sčasti aj skladom a kabinet chémie (19 m²). V pravom krídle bola ešte prednášková miestnosť fyziky (88 m²) vybavená spojovacou tabuľou a elektrickým transformátorom. Okná v tejto miestnosti boli tmavé, pracovný priestor pre cvičenia z fyziky zaberal 37 m², pracovná miestnosť pre vedúceho kabinetu 30 m² a kabinet (sklad) 65 m˛. V uvedenom krídle budovy nechýbala ešte jedna učebňa (58 m²). Na pravej chodbe druhého poschodia boli umiestnené bočné schody vedúce na prízemie, kde sa rozprestierala moderným náradím vybavená telocvičňa (240 m²) a šatne (40 m˛), kabinet (20 m˛), miestnosť pre učiteľa telocviku (15 m²) a sociálne zariadenie (18 m˛). Dlážky v triedach boli xylolitové, v telocvični z linolea. K budove patrili aj v suteréne umiestnené pivničné priestory pod pravým krídlom s kotolňou, skladom na uhlie, celým radom menších pivníc a izbou pre dvoch sluhov, resp. kuričov. Chodba bola pokrytá granitom.

V roku 1937 bola na povale urobená izolačná dlážka za 28 000 Kč a požiarny múr za 3 094 Kč.

V budove kolegiálneho gymnázia sa často konali výročné schôdze Generálnej evanjelickej cirkvi, šarišského evanjelického seniorátu, kňazský a učiteľský spolok, organizovali sa rôzne osvetové prednášky, družstevné kurzy a kurzy vyššej ľudovej školy. Priestory telocvične svojho času využíval Sokol, Š. K. Slávia, učitelia šermu, či rytmiky. V čase prvej svetovej vojny od 1. augusta do 2. septembra 1914 a od 26. septembra 1914 do 20. januára 1915 sa budova školy premenila na kasáreň. V školskom roku 1914/15 na krátky čas poskytli múry kolegiálneho gymnázia útočisko pre žiakov prešovského gréckokatolíckeho gymnázia (september – november 1914), štátny učiteľský ústav (september 1914) a gréckokatolícky učiteľský ústav (január – jún 1915). Po skončení spomínaného školského roka tu našli domov dobrovoľníci z 3. domobrany. Podobne tomu bolo aj v nasledujúcich vojnových rokoch. Počas mobilizácie v čase od 25. októbra do 12. novembra 1921 a od 24. septembra do 31. októbra 1938 bolo v budove gymnázia ubytované československé vojsko. Od 8. septembra do 12. októbra 1939 zasa nemecké vojsko. Po Viedenskej arbitráži v roku 1938 bolo v budove umiestnené riaditeľstvo pôšt z Košíc a Vyššia hospodárska škola. Budova slúžila kolegiálnemu gymnáziu do roku 1946. Neskôr v nej bola umiestnená Pedagogická fakulta v Prešove Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. Od roku 1984 v nej sídlilo medzinárodné výrobno-technické združenie ROBOT. Nakoľko budova bývalého kolegiálneho gymnázia nemohla byť predmetom reštitúcie, nepodarilo sa evanjelickej cirkvi jej opätovné získanie. Budova sa stala majetkom Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity, ktorá časť priestorov prenechala pre obnovené kolegiálne evanjelické gymnázium. V ostatných priestoroch sídlil Rektorát Prešovskej univerzity v Prešove.

Spracovala: PhDr. Darina Vasiľová, PhD.

Dňa 2. septembra 2010 sa uskutočnilo slávnostné odovzdanie budovy späť do majetku Evanjelickej a. v. cirkvi na Slovensku. Novým majiteľom sa stal Biskupský úrad Východného dištriktu ECAV na Slovensku.

Take responsibility and speak up – locally and globally

Ut, 14/11/2017 - 00:01
Deň otvorených dverí EKG