Kontakt:
Námestie legionárov 3,
080 01 Prešov
tel.: 051-7721401,
e-mail: skola@esspo.sk, riaditel@esspo.sk


Vyhľadať na mape

P U S Š P S N
 
 
 
 
 
1
 
2
 
3
 
4
 
5
 
6
 
7
 
8
 
9
 
10
 
11
 
12
 
13
 
14
 
15
 
16
 
17
 
18
 
19
 
20
 
21
 
22
 
23
 
24
 
25
 
26
 
27
 
28
 
29
 
30
 
31
 
 
 
 
 
 
 

Vznik a vývin kolégia

Prvé obdobie vývinu kolégia (1667 – 1711)

Vznik kolégia zaznamenávame 16. apríla 1667. Podľa zmluvy mesta s evanjelickými stavmi správu prevzala šľachta a cirkevná vrchnosť. Mesto stratilo právo povolávať na školu učiteľov a benefície už vtedy známej mestskej školy z roku 1531 odovzdalo novému desaťtriednemu gymnáziu hornouhorských evanjelických stavov. Vyučovanie sa začalo 18. októbra 1667 a Collegium statuum evangelicorum superioris Hungariae začalo v novej budove, postavenej za rok a pol, písať prvú etapu svojho vývinu. Prvým rektorom a zároveň aj profesorom najvyššej triedy – triedy teologickej sa stal dr. Samuel Pomarius (1667 – 1673). Boli zriadené dve stravovne pre študentov – konvikt a alumneum. Pri príležitosti verejných skúšok hrali študenti divadelné hry profesora Eliáša Ladivera, jedného zo zakladateľov prešovskej filozofickej školy. Na kolégium prichádzali žiaci nielen z Uhorska, ale aj zo Sedmohradska, Sliezska, Poľska, Pruska, Čiech i Nemecka. Po prvých úspechoch vo výchovno-vzdelávacej oblasti, ktoré školu preslávili aj v zahraničí, jej vedenie i patronát začali uvažovať o prebudovaní gymnázia na akadémiu. Nové nádeje však zmarili útoky zo strany jezuitov i panovníka a kolégium muselo bojovať o svoju ďalšiu existenciu. V čase protireformačných bojov v roku 1671 bolo obsadené cisárskym vojskom a vyučovanie preložené do starej mestskej školy. V marci 1673 bolo zastavené a učiteľov vypovedali z mesta. V budove kolégia začalo svoju činnosť jezuitské gymnázium. Obnova nastala až v roku 1682, keď Imrich Thököly, jeden z prvých absolventov školy, obsadil Prešov. Rektor školy sa stal Eliáš Ladiver (1682 – 1686). V tom čase už mala škola knižnicu, ktorú spravoval sám rektor. Po jeho smrti sa rektorom kolégia stal Ján Schwartz (1686 – 1687), autor ďalších didaktických hier. V roku 1687 protestantom odňali kostoly i budovu kolégia a vyhnali ich za brány mesta. Po krvavých udalostiach známych v dejinách ako „Prešovské jatky” odišli do Nemecka rektor kolégia i profesor školy Ján Rezik. Nové nádeje svitli kolégiu v čase ďalšieho protihabsburského stavovského povstania, povstania Františka II. Rákocziho, ktorý po obsadení Prešova obnovil jeho činnosť a vedenie školy prevzal Ján Rezik (1705 – 1710), prvý historiograf dejín školstva na Slovensku. Obnovu kolégia v roku 1710 prerušil mor, ktorému podľahla väčšina profesorov i sám rektor.

Druhé obdobie vývinu kolégia (1711-1804)

Po páde Františka II. Rákocziho evanjelikom 30. septembta 1711 odobrali školu i kostol a povolili im postaviť drevenú školu za hradbami mesta. Vyučoval v nej rektor a profesor v jednej odobe Samuel Mathaeides (1710 – 1721). Úroveň gymnázia upadla, stala sa z neho ľudová škola. Vo vedení školy sa vystriedali Peter Pavol Toperczer (1721 – 1726), Juraj Ihnáthy (1726 – 1730), Daniel Sartorius (1731 – 1732), Ján Longay (1732 – 1748). Až v druhej polovici 18. storočia začala sa škola rozvíjať. V novej sedemtriednej drevenej škole, nakoľko stará v roku 1720 zhorela, za rektorátu Gregora Fábryho (1748 – 1766) dosiahlo kolégium úroveň gymnázia, na ktorom boli povolené prednášky z filozofie a teilógie. V tomto období sa na škole vyučoval aj slovenský jazyk. V roku 1752 daroval Tomáš Dessewffy kolégiu svoj dom a pozemok na Jarkovej ulici, kde bol zriadený konvikt a alumneum. Za rektorátu Jána Carlowskeho (1770 – 1794), ktorý vystriedal Eliáša Chrastinu (1767 – 1770) získali v roku 1784 protestanti naspäť svoju pôvodnú budovu a vrátili sa do mesta. Požiar v Prešove v roku 1788 zničil strechu na budove školy i kostola. Po smrti Jána Carlowskeho prišiel do Prešova Andrej Králowansky (1794 – 1803). Počas jeho rektorátu prebiehala školská reforma vyučovacieho systému na protestantských školách. Vládne nariadenia obmedzovali štúdium katolíkov na týchto školách, obmedzovali možnosti štúdia v cudzine, určovali vysoké školy v zahraničí, na ktorých mohli absolventi pokračovať v štúdiu. V roku 1803 zabrala vláda časť budovy kolégia pre sklad múky. Protestantská cirkev kolégium naďalej podporovala. V roku 1804 prešlo kolégium do správy Potiského dištriktu evanjelickej cirkvi a. v. v Uhorsku.

Tretie obdobie vývinu kolégia (1804 – 1849)

Po prevzadí správy školy Potiským dištriktom začína nové obdobie vývinu evanjelického dištriktuálneho kolégia. Finančné pomery školy sa zhoršili v roku 1811 po devalvácii meny. Vojenské posádky prechádzajúce mestom niekoľkokrát obsadili budovu školy a premenili niektoré miestnosti na sklady a krčmu. Záplavy bv povodí Torysy v roku 1813 hrozili hladom. V tomto období kolégiu pomohla základiny Johany Róthovej-Telekyovej pre protestantské školy vo výške 100 000 zlatých. Postupne sa situácia konsolidovala a stabilizoval sa aj profesorský zbor. Vo vední školy sa vystriedali profesori Michal Greguss (1831 – 1834), významný predstaviteľ prešovskej filozofickej školy, Anton Ľudovít Munyay (1834 –1842, 1843 –1845, 1847 – 1848), Andrej Vandrák (1842 – 1843, 1845 – 1846, 1848 – 1849), významný predstaviteľ prešovskej filozofickej školy, Fridrich Hazslinszky (1846 – 1847, 1849 – 1850), známy prírodovedec. Zárukov dobrých výchovno-vzdelávacích výsledkov boli profesori ako Žigmund Carlowsky, Michal Greguss, Jozef Morvay, Imrich Felix, Andrej Kraizell, Jozef Benczúr. Prednášky z teológie a filozofie a od roku 1815 aj z práva, dali dobrý základ pre neskoršie založenie teologickej a právnickej akadémie. Právne disciplíny prednášal prešovský advokát Štefan Thomka a po ňom profeosr práva Andrej Csupka. Z iniciatívy rektora dr. Andreja Mayera bol v roku 1828 zriadený podporný spolok „Cherogerontikon” pre profesorov, kňazov, ich vdovy a siroty, ktorý sa neskôr stal základom penzijného fondu kolegiálnych profesorov. Národné snahy maďarských študentov vyvrcholili v roku 1827 založením Maďarskej spoločnosti – čitateľského krúžku s knižnicou, slovenskí študenti v roku 1832 položili základy Slovenskej spoločnosti – samovzdelávacieho krúžku zameraného na literárnu, jazykovú a národno-výchovnú prácu. Počas revolučných rokov 1848/49 bolo vyučovanie niekoľkokrát prerušené a budova kolégia bola až do roku 1850 obsadená vojskom a premenená na nemocnicu. V prvej polovici 19. storočia na kolégiu študovali také osobnosti verejného slovenského i maďarského spoločenského a kultúrneho diania ako Ľudovít Kossuth, Aristid Dessewffy, Fridrich Kerényi, Ján Hunfalvy, Ľudovít Jaroslav Haan, Daniel Irányi, Štefan Irányi, Augustín Greguss, Andrej Vandrák, Jozef Srnka, Jonáš Záborský, Michal Miloslav Hodža, Ján Hvezda, Štefan Marko Daxner, Ján Francisci, Michal Miloslav Moravčík, Miloslav Gustáv Koričanský a mnohí iní.

Spracovala: PhDr. Darina Vasiľová, PhD.

Štvrté obdobie vývinu kolégia (1850 – 1918)

V dôsledku udalostí rokov 1848/49, ktoré pripravili cestu neoabsolutizmu, dochádza aj na kolégiu k organizačným zmenám. Školstvo v Uhorsku – ľudové, stredné i vysoké bolo do roku 1848 v rukách cirkvi, čo v značnej miere vplývalo na jeho charakter. Po roku 1849 rozhodovanie o školských otázkach prešlo na orgány viedenskej ústrednej vlády. Nevyriešené štátoprávne vzťahy medzi Viedňou a Uhorskom nedovoľovali zmeniť organizáciu školstva z predchádzajúcich rokov. Školské reformné úsilie konfesionálnych stredných a vyšších škôl najmä evanjelických, ku ktorým patrilo aj Kolégium v Prešove, v konečnom dôsledku bolo bezpredmetné. Muselo sa prispôsobiť organizačným a obsahovým zmenám, ktoré postihli štátne školy. Školské opatrenia neoabsolutizmu boli obsiahnuté v nariadeniach z roku 1849 a výrazne zasiahli aj do života desaťtriedneho gymnázia s výučbou teológie a filozofie v dvoch najvyšších triedach Z pôvodného desaťtriedneho gymnázia sa formovali tri kolegiálne ústavy. Vzniklo osemtriedne gymnázium nazývané aj vyššie gymnázium (Főgymnasium) so štyrmi nižšími triedami (Algymnasium) a štyrmi vyššími triedami (Felgymnasium). Z dvoch najvyšších tried – deviatej a desiatej sa sformoval ústav náboženskej výučby (Hittanintézet) najskôr s trojročným a od školského roku 1884 – 1885 so štvorročným štúdiom nazývaný teologická akadémia (Theologiai akadémia) a právnický kurz najprv ako dvojročný a od školského roku 1878 – 1879 ako štvorročný (Jogakadémia). V roku 1873 bol otvorený aj učiteľský ústav (Tanitóképző – intézet) s trojročným a od roku 1899 so štvorročným štúdiom. Na čele kolégia stál rektor, jednotlivé ústavy viedli dekani (právo, teológia) a riaditelia (gymnázium, učiteľský ústav). V roku 1892 patronátne a dištriktuálne zhromaždenie prerokovali úpravu vzájomného pomeru dištriktu a kolégia. Podľa zmluvy z 1. septembra 1892 bol názov školy Prešovské kolégium Potiského dištriktu evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Prudký rozvoj školy a veľký záujem o štúdium aj vďaka vysoko kvalifikovanému obsadeniu jednotlivých katedier odborníkmi v oblasti teológie, právnej vedy, štátnej vedy i všeobecnovzdelávacích predmetov, viedli vedenie kolégia k úvahám prebudovať školu na evanjelickú univerzitu. Prvá svetová vojna, rozpad Rakúsko-Uhorska a vznik Česko-Slovenskej republiky tieto plány zmarili a určili novú cestu česko-slovenského školstva. Obdobie rokov 1850 – 1918 patrí v dejinách kolégia k najplodnejším po stránke pedagogickej i z hľadiska aktivít študujúcej mládeže. Riaditeľmi kolégia boli: dr. Andrej Vandrák (18500 – 1851, 1852 – 1860, 1862 - 1866), Fridrich Hazslinszky (1851 – 1852, 1860 – 1862, 1866 – 1869, 1874 – 1881, 1887 – 1893), dr. Tomáš Vécsey (1869 – 1874), Jozef Hörk (1884 – 1885, 1886 – 1887, 1893 – 1896), dr. Matej Szlávik (1896 – 1899, 1900 – 1902, 1908 – 1909), dr. Viliam Sarudy (1899 – 1900), Gustáv Csengey (1902 – 1903, 1905 – 1906), Otto Ludmann (1903 – 1904, 1906 – 1908, 1913 – 1914), dr. František Raffay (1904 – 1905, 1907 – 1908), Fridrich Szutórisz (1909 – 1910, 1915 – 1916), Juraj Gamauf (1910 – 1911), dr. Dezider Obetkó (1911 – 1912), Ľudovít Draskóczy (1912 – 1913, 1914 – 1915, 1917 – 1918). Pedagogický proces zabezpečovali erudovaní odborníci vo svojom odbore, mnohí z nich boli verejne, spoločensky, politicky, kultúrne a nábožensky aktívni, vedecky a publikačne činní. V kruhu profesorov kolegiálnej teologickej akadémie nájdeme také osobnosti ako dr. Andrej Vandrák, Ján Tillisch, Gustáv Csengey, Jozef Hörk, dr. Andrej Mayer, dr. Matej Szlávik, Anton Bancsó, Ján Deák... Profesorský zbor kolegiálnej právnickej akadémie tvorili profesori vzdelaní v oblasti právnej vedy alebo štátovedy ako Gustáv Schulek, Ján Tillisch, Karol Glós, dr. Andrej Vandrák, dr. Tomáš Vécsey, dr. Július Fekete, dr. Šimon Horovitz, dr. Albert Berzevitzy, Jozef Hörk, dr. Edmund Horváth, dr. Matej Szlávik, dr. Karol Mikler, dr. Eduard Hébelt, dr. Štefan Maléter, dr. Michal Réz a mnohí iní. Výraznou osobnosťou profesorského zboru na učiteľskom ústave bol Juraj Gamauf, Ján Zimann, Ján Sas či Štefan Zsarnoviczky alebo Andrej Šimko. Na kolegiálnom vyššom gymnáziu pôsobili v radoch profesorov Ľudovít Haitsch, Jakub Flórián, dr. Andrej vandrák, Rudolf Homola, Tomáš Hazslinszky, Samuel Forberger, Armin Husz, Otto Ludmann, Daniel Otrokócsi Végh, Aurel Ballo, dr. Viktor Hazslinszky, Belo Kubínyi, Viliam Perényi, Ernest Szánik ... Vedenie školy podporovalo akademické spolky – samovzdelávacie, svojpomocné, kultúrno-výchovné, literárne a umelecké spolky. Predsedom spolku bol profesor. Činnosť bola riadená stanovami. Nechýbali pevne stanovené poplatky a pokuty, ani odmeny za ocenené práce. Spolková činnosť študentov teologickej akadémie bola zameraná na kultúrno-výchovnú a vzdelávaciu prácu. Aktivizácia nastáva po roku 1854 príchodom profesora teológie Michala Hlaváčka na kolégium. Jeho zásluhou i pričinením študentov Daniela Bacháta a Andreja Dianišku bola koncom 50. rokov Slovenská spoločnosť obnovená. V školskom roku 1858/59 vznikla najprv ako súkromná Spoločnosť slovenskej mládeže. Po prvých začiatkoch sa nová Slovenská spoločnosť konštituovala v roku 1862. Jej predseda profesor Michal Hlaváček vo vzdelávacom programe kládol dôraz na cvičenia teológov v bibličtine ako bohoslužobnom jazyku. Po roku 1867 pričinením študentov sa viac prihliadalo na šírenie slovenského jazyka prostredníctvom prednášok, recitácie, národného spevu, rečníckych cvičení, vlastnej literárnej tvorby a jej hodnotenia. Študenti nadviazali osobné i písomné kontakty s predstaviteľmi národného hnutia Jonášom Záborským, Bohumilom Nosákom, Alexandrom Duchnovičom a Pavlom Dobšinským. Slovenská spoločnosť bola v roku 1870 nahradená samovzdelávacím spolkom Kolo, vedeným študentom teológie Kolomanom Banšellom a študentom práva Pavlom Országhom. V školskom roku 1870/71 sa stali členmi Matice slovenskej a Matice českej. Členovia Spoločnosti, teológovia i právnici, nechýbali pri vzniku školských študentských časopisov ako rukopisné zábavníky Napred, Malý Rasášok, Mladoň, Denica a Prorok a Kolisti pri zrode almanachu Napred. Národné a literárne snahy študentov spolku Kolo zanikli po roku 1873. Prešov patril k významným strediskám študentského života a činnosťou Slovenskej spoločnosti a spolku Kolo sa spolu s Levočou i Bratislavou právom zaradil k výrazným ohniskám študentského národného a kultúrno-literárneho diania celoslovenského rázu. Poslucháči teológie sa každoročne angažovali v práci Teologického združenia, akademického spolku s určitou samosprávou, na čele ktorého stál študent akadémie. Organizovali a pripravovali slávnostný program v čase osláv kolégia, spomienkové slávnosti, zoznamovacie večierky, verejné oslavy na počesť pamiatky reformácie, zapájali sa do spoločenského diania v Prešove, udržiavali kontakty s podobnými stavovskými spolkami na Slovensku i v Uhorsku. Pri Združení pôsobil aj Čestný súd poslucháčov náboženskej výučby (1863) a Čitateľský spolok. Z iniciatívy profesora Jozefa Hörka vznikli tri teologické spolky. Homiletický krúžok (1878), povinný pre študentov teológie, bol zameraný na získavanie skúsenosti z praktickej teológie v jazyku nemeckom, maďarskom a slovenskom, od školského roku 1880/81 sa jeho činnosť diferencovala. Pod vedením Jozefa Hörka pracoval maďarsko-slovenský homiletický krúžok a predsedom nemeckého homiletického krúžku sa stal profesor Ján Tillisch. Krúžok Liturgicum (1878) pripravoval teologickú mládež na kazateľskú a oltárnu činnosť. Trojjazyčné cvičenia zodpovedali riadnym bohoslužbám. Členmi krúžku boli aj študenti učiteľského ústavu, ktorí sa učili hre na organ a spolu s teológmi nacvičovali cirkevný spev. Z katechetických cvičení teológov, konaných v praktickej i písomnej podobe pre žiakov nižšieho gymnázia, sa formoval krúžok Katecheticum (1879), v ktorom sa používal výlučne maďarský jazyk. Záujem o samovzdelávanie, finančnú podporu spolužiakov, hudbu, šport a turistiku a hlavne vnútromisijnú prácu bol tiež sústredený v študentských spolkoch ako Samovzdelávací a svojpodporný spolok (1879) s knižnicou, Spevácky krúžok (1880), Vnútromisijný spolok prešovskej evanjelickej teologickej mládeže (1894) spolu s Čitateľským spolkom s knižnicou. Vyvrcholením aktivít vnútornej misie bolo založenie Vojenského domova pri kolégiu (1915) a jeho záslužnú pomoc v duchu zásad tolerancie, humanity a demokracie. Po obnovení právnického kurzu v roku 1815 sa študenti práva snažili o založenie vlastných krúžkov. V prvej polovici 19. storočia bol ich spolkový život spätý so záujmovou prácou študentov teológie najmä v Slovenskej spoločnosti a v Maďarskej spoločnosti (v druhej polovici 19. storočia bola Maďarská spoločnosť začlenená pod patronát vyššieho gymnázia). V spolkovom živote poslucháčov práva malo dominantné postavenie akademické Združenie poslucháčov práva riadené študentskou samosprávou. K Združeniu bol pričlenený Čestný porotný súd prešovských poslucháčov práva (1863), ktorý riešil spory akademických poslucháčov a Čitateľský spolok prešovských poslucháčov práva (1867) s mládežníckou knižnicou. V druhej polovici 90. rokov sa študenti viac zaujímali o odbornú problematiku štátovedy a právnej vedy, viac zamýšľali nad spoločenským dianím v Uhorsku. Veľkej obľube sa tešili odborné semináre i diskusné večierky na témy literárne, historické, filozofické. Začiatkom 20. storočia nechýbali ani témy týkajúce sa panslavizmu a udalostí v habsburskej monarchii. Spolupráca študentov práva a teológie sa zvýraznila v roku 1889 založením Prešovského akademického združenia. O tri roky neskôr sa budúci právnici osamostatnili a založili Právnické združenie. Výrazným prejavom študentov práva bolo založenie Martinovičovho krúžku (1910). Vznikol pod vplyvom Galileiho kruhu v Budapešti a prešovskí poslucháči s jeho členmi nadviazali kontakty. Cieľom krúžku, zameraného na propagačnú prácu, bolo šírenie myšlienok moderných prírodných a spoločenských vied formou prednášok, seminárov, diskusných stretnutí s významnými vedeckými pracovníkmi ako aj predstaviteľmi sociálnej demokracie. Vedúcou osobnosťou krúžku bol profesor právnickej akadémie dr. Eduard Hébelt. Činnosť Martinovičovho krúžku znepokojila konzervatívne kruhy mesta a tak založili Széchenyiho zväz Šarišskej župy (1910). Významnou osobnosťou tohto zväzu bol profesor práva Michal Réz. Členmi zväzu boli aj poslucháči práva. Záujmy prešovskej študujúcej mládeže obhajovala od roku 1895 odbočka Krajinského študentského zväzu. Najaktívnejšími členmi Zväzu boli práve študenti práva z Prešova. Nadviazali kontakty s organizáciami v Ľvove, Krakove a Kluži. Svoje miesto mali v študentskom spolkovom živote mali aj podporné, samovzdelávacie, športové a hudobné spolky ako Podporný spolok poslucháčov práva (1865), Kölcseyho krúžok (1865) bol zameraný na získavanie nových poznatkov a rozšírenie vedomostí štúdiom práva, ústavy a krásnej literatúry, Prvým predsedom krúžku sa stal dr. Tomáš Vécsey. Zaujímavé a vysoko hodnotené práce si študenti od roku 1867 zapisovali do Pamätnej knihy. Záujem o hudbu sa odrazil v účasti študentov v právnickom Spevokole (1871) a Hudobnom spolku (1869). Veľmi populárny bol Šermiarsky spolok prešovských poslucháčov práva (1896). V ďalšom období sa zvýšil záujem aj o športovú činnosť v oblasti ľahkej atletiky, futbalu, šermu, streľby z pištole. Zásluhou profesora Karola Floriána vznikol aj Maďarský turistický spolok právnickej a teologickej triedy (1897). Národné snahy slovenských študentov teológie v rámci spolkovej činnosti sa nepodarilo obmedziť ani v čase silnejúcej maďarizácie. Za ministra školstva Augustína Treforta boli mnohí slovenskí študenti upodozrievaní z panslavizmu a perzekvovaní. Znalosť slovenčiny spolu s účasťou v slovenských spolkoch boli považované za nevlastenecké chovanie a panslavizmus. Taktiež účasť v slovenských spolkoch. Vo februári 1882 v dôsledku vyšetrovania 11 žiakov kolegiálnych ústavov bol zo školy vylúčený študent práva Gustáv Maršall a druhý obvinený teológ Július Orgováň dobrovoľne ústav opustil. V roku 1897 dobrovoľne opustil kolegiálnu právnickú akadémiu aj Milan Ivanka, študent druhého ročníka. Bol bojkotovaný svojimi spolužiakmi, keď počas študentských dišpút tvrdil, že gymnáziá na území obývanom Slovákmi by mali byť podľa národnostného zákona slovenské. V štúdiu pokračoval na univerzite v Budapešti. O tri roky nasledovalo ďalšie hromadné vylučovanie študentov teológie: Juraj Janoška ml., Ján Porubjak, Ján Bezek, Vladimír Pavol Čobrda, Pavel Šolc, Oto Škrovina a Emil Wanitsek, ktorí museli opustiť školu preto, že sa 17. novembra 1900 dali spoločne odfotografovať a fotografie podpísali po slovensky. Študenti Eduard Kottula, Martin Martinček, Cyril Harman a Ján Jamnický boli verejne pokarhaní a zbavení dobrodení ústavu. Situácia sa zopakovala v marci a máji 1906, keď bez udania dôvodu boli svojvoľne vylúčení zo štúdia študenti teológie Andrej Devečka a Ľudovít Karlovský. Do spolkového života sa zapájali študenti evanjelického, kalvínskeho, rímskokatolíckeho, gréckokatolického, pravoslávneho vierovyznania i izraeliti. Ich materinským jazykom bola hlavne maďarčina, nemčina a slovenčina. Nechýbal ani jazyk poľský, rumunský, rusínsky. Angažovali sa chlapci zo žúp Šarišskej, Zemplínskej, Abovskej, Spišskej, Gemerskej, Turčianskej, Hontianskej, ale aj Boršodskej, Sabolčskej, Peštianskej, z oblasti Čiech, Sedmohradska, Haliče, Nemecka a Rakúska. Na Teologickej akadémii v Prešove študovali a do spolkovej činnosti sa zapájali hlavne také osobnosti ako Samuel Weber, Samuel Mikler, Daniel Bachát, Gustáv Dérer, Júlis Botto, Daniel Lauček, Ján Vansa, Koloman Banšell, Andrej Sokolík, Matej Szlávik, Andrej Mayer, Ľudovít Frenyó, Ján Lajčiak, Ján Vladimír Jamnický, Dušan Fajnor, Otto Škrovina, Vladimír Pavol Čobrda, Martin Martinček, Gustáv Kello, Andrej Devečka, Ján Deák, Július Krčméry, Koloman Zachar a iní. Po ukončení štúdia na kolégiu alebo na inej univerzite v Uhorsku, Nemecku, Rakúsku či Švajčiarsku sa aktívne zapojili do kultúrneho diania v oblasti cirkevnej i literárnej. Mnohí absolventi právnického štúdia sa zapojili do národného hnutia na Slovensku v druhej polovici 19. storočia, svojou umeleckou tvorbou prispeli k rozvoju slovenskej literatúry a oživeniu kultúrneho života aj po roku 1918. Nejeden z nich pracoval ako sudca, advokát i notár v štátnej správe, zastával významné funkcie, bol verejne činný, pôsobil ako vysokoškolský pedagóg alebo vedecký pracovník. Medzi najvýraznejších študentov práva a najaktívnejších dejateľov v spolkovej činnosti patrili: Ferdinand Liszka, Gustáv Izák, Arpád Bánó, Július Botto, Pavol Országh, Andrej Halaša, Ján Ružiak, Anton Beskid, Gustáv Maršall, Michal Čabiňák, Janko Jesenský, Vojtech Meliorisz, Ľudovít Miloš Mičátek, Milan Ivanka, Ján Drobný, Alexej Duchoň, Emil Makovický a mnohí ďalší. Aj na kolegiálnom vyššom gymnáziu študovali budúce významné osobnosti verejného politického a spoločensko-kultúrneho diania na Slovensku i Maďarsku ako Aurel Krayzell, Viliam Scholz, Benjamín Winkler, Edmund Berzeviczy, Ján Mathiász, Jozef Ruby, Tomáš Vécsey, Daniel Bachát, Michal Fincický, Šimon Horovitz, Andrej Ludvik, Július Steinhaus, Rudolf Weber, Karol Viest, Aurel Bázel, Pavol Szinyei-Merse, Ján Jaroslav Čajka, Július Elischer, Žigmund Péchy, Július Fridrich Hazslinszky, Viliam Roth, Peter Pavol Zoch, Koloman Demko, Mikuláš Fischer, Štefan Farbaky, Arpád Bánó, Ľudovít Keményi, Andrej Mayer, Ján Šimko, Kornel Milan Stodola,Ľudovít Thomka, Karol Gejza Flórián, Teodor Austerlitz, Eugen Barkány, Milan Ivanka, Ernest Kósch, Vojtech Marenčin, Ján Fedák a stovky iných.

Spracovala: PhDr. Darina Vasiľová, PhD.

Piate obdobie vývinu kolégia (1918 – 1944)

Koniec prvej svetovej vojny znamenal zánik Rakúsko-Uhorska. Na jeho území vznikli nové nástupnícke štáty a medzi nimi aj ČSR. Rok 1918 zastihol Slovensko bez slovenských škôl a kultúrnych ústavov, preto bolo treba od základov vybudovať školstvo. Dochádza k postupnej reorganizácii maďarských škôl a ich poslovenčeniu. V marci 1919 bol predbežne ukončený školský rok na kolegiálnom gymnáziu, učiteľskom ústave a teologickej akadémii z príčin politickej nutnosti, pre pokoj a priaznivý vývoj nových pomerov. Bolo nariadené okamžité zavedenie vyučovania slovenského jazyka a literatúry ako aj česko-slovenskej histórie. Právnická akadémia bola 19. marca 1919 presťahovaná do Miškolca a s ňou odišli skoro všetci jej profesori z Prešova. Dištriktuálny konvent v Liptovskom Mikuláši vydal v roku 1919 rozhodnutie o Kolégiu v Prešove, podľa ktorého ostali zachované prešovské evanjelické gymnázium a prešovský učiteľský stav ako slovenské bez výučby maďarského jazyka. Teologická akadémia bola v roku 1919 zrušená. Evanjelický učiteľský ústav s vyučovacím jazykom slovenským ostal v správe kolégia až do roku 1924. Poštátnený bol k 1. septembru 1924 a zlúčený so štátnym dievčenským učiteľským ústavom. Tým bol vytvorený Štátny československý koedukačný učiteľský ústav. Nový školský rok Slovenského evanjelického gymnázia v Prešove začal 15. novembra 1919. Vo vedení kolegiálneho gymnázia (1939 – 1944) sa vystriedali traja riaditelia: Ján Gömöry (1919 – 1928), dr. Stanislav Treybal (1930 – 1939) a Mirko Trnovský (1939 – 1944). Výchovno-vzdelávací proces zabezpečovali profesori ako Karol Borsody, Viliam Perényi, Fridrich Szutŕisz, Otto Ludmann, Aurel Ballo, Anna Bučanová, dr. Jaromír Červenka, Stanislav felber, Ľudovít Frenyó, Ján Gömöry, Jozef Koreň, Ján Mikleš, Gustáv Pogány, dr. Ervín Lazar, dr. František Tichý, Július Török, de. Stanislav Treybal, Mirko Trnovský, dr. Ladislav Urbánek, dr. samuel Wallentínyi, Július Žilka a mnohí ďalší, ktorí sa angažovali aj vo verejnom a spoločenskom živote alebo prostredníctvom kultúrnych a vedecko-publikačných aktivít. Pre potreby evanjelického školstva bol pri prešovskom kolegiálnom evanjelickom gymnáziu zriadený v roku 1935 Generálnou cirkvou a. v. na Slovensku jednoročný abituriensky učiteľský kurz. Umožňoval absolventom stredných škôl získať učiteľskú spôsobilosť. Správu kurzu vykonávalo zvláštne kuratorium, ktorého predsedom bol dr. Pavol Vladimír Čobrda, generálny biskup. Riaditeľom kurzu sa stal dr. Stanislav Treybal, administratívu viedol profesor Július Žilka. Kurz prebiehal do roku 1938 v budove kolegiálneho gymnázia. Pri kurze bola zriadená aj cvičná škola zo žiakov druhej triedy evanjelickej ľudovej školy. Výučbu zabezpečovali kolegiálni profesori, profesori štátneho učiteľského ústavu, mestskej hudobnej školy, štátnej meštianskej školy a Štátnej hospodárskej školy v Sabinove. Zaujímavé boli aktivity gymnazistov. V roku 1924 si založili Samovzdelávací krúžok Andreja Sládkoviča, ktorý bol pokračovaním samovzdelávacieho spolku Kolo. Krúžok pracoval v duchu stavovskom, národnom a štátnom. Prvým predsedom krúžku sa stal profesor Július Krmešský, prvým študentským predsedom v roku 1929 Ivan Hlaváč. Stretnutia členskej základne boli vyplnené literárno-historickými prednáškami, vlastnou literárnou tvorbou, recitáciami a kritikami. Pozoruhodné boli poviedky a novely Márie Kočanovej, Arpáda Eischera, práce Edmunda Frischa a Olivera Ónodyho. Boli položené základy knižnice, pripravovali sa divadelné predstavenia. Krúžok poriadal večierky, plesy, študentské akadémie, jeho členovia sa zúčastnovali na matičných študentských dňoch v Martine, viedli korešpondenciu s poľskými študentmi.Pri krúžku neskôr pracoval športový odbor. Počas Slovenskej republiky (1939 – 1945) malo kolegiálne gymnázium naďalej právnu samostanosť, ostalo vo zväzku Východného dištriktu ECAV na Slovensku. Bombardovaním v decembri 1944 bola budova školy poškodená. Riaditeľ Mirko Trnovský sa do školy nevrátil a gymnázium nemal kto zreorganizovať. Žiakov kolegiálneho gymnázia po februári 1945 prijímalo Štátne gymnázium v Prešove. Budova tohto ústavu nestačila prijať všetkých žiakov. V apríli 1945 Povereníctvo SNR pre školstvo a osvetu v Košiciach výnosom č. 2471/1945-II rozdelilo žiakov do dvoch škôl. Menšia časť žiakov bývalého kolegiálneho gymnázia ostali v budove kolégiáneho gymnázia, kde bolo zriadené II. štátne gymnázium. Vedením školy bol poverený profesor Andrej Sokolík. Kolegiálne gymnázium a stredoškolský evanjelický internát boli nariadením SNR v roku 1945 poštátnené.

Spracovala: PhDr. Darina Vasiľová, PhD.

Šieste obdobie vývinu kolégia (po r.1945)

II. štátne gymnázium v Prešove fungovalo v rokoch 1945 – 1949. Dočasným riaditeľom školy bol Andrej Sokolík (1945 – 1948), ktorého vystriedala Anna Bučanová (1948 – 1949). K významným osobnostiam profesorského zboru patrili Rudolf Butorac, Imrich Szeghy, Stanislav Felber, Eugénia Felberová, Emil Konček, dr. Ervín Lazar, Ferdinand Vokál, dr. Andrej Sninčák, dr. František Miko... Aktivity gymnazistov v mimovyučovacom čase sa sústredili v práci Samovzdelávacieho krúžku P. O. Hviezdoslava, ktorý v nadväznosti na tradície kolegiálnych študentov vznikol v roku 1945 a bol zameraný na vlastnú literárnu tvorbu. Činnosť rozvíjala aj prvá aktívna plachtárska skupina na území Československa (1945), matematický krúžok (1947). Po poštátnení kolegiálneho gymnázia a jeho reorganizácii na II. štátne gymnázium v Prešove bola riešená aj otázka kolegiálnych budov. V roku 1959 bola budova kolégia vyvlastnená a prestala byť majetkom evanjelickej cirkvi. Správu prevzalo mesto. V budove starého kolégia boli postupne umiestnené Štátny archív v Košiciach – pobočka Prešov, Štátna vedecká knižnica v Košiciach – pracovisko Prešov, pobočka krajskej galérie i zdravotnícka škola. V roku 1992 bola v rámci reštitúcie stará budova kolégia vrátená evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. V budove kolegiálneho gymnázia bola umiestnená Pedagogická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove, v roku 1984 sa stala sídlom medzinárodného výrobno-technického združenia ROBOT. Od roku 1997 je v nej umiestnený Rektorát Prešovskej univerzity v Prešove, časť priestorov bola prenajatá novozriadenému kolegiálnemu evanjelickému gymnáziu.

Spracovala: PhDr. Darina Vasiľová, PhD.

Evanjelické kolegiálne gymnázium v období od roku 1996 po súčasnosť

Evanjelické kolegiálne gymnázium bolo znovu zriadené 2. 9. 1996. Za cieľ si stanovilo nadviazať na všetky slávne a dobré tradície, hodnoty, ktoré prospeli cirkvi, národu a vlasti, lebo ich znovuzrodenie v progresívnom duchu je nutné a potrebné aj v dnešnej spoločnosti. Prvou riaditeľkou sa v školskom roku 1996/1997 stala PaedDr. Anna Pribulová. Na svojom poste pôsobila do šk. roku 2000/2001. Prvý učiteľský zbor tvorili nasledujúci členovia: 1. Mgr. Ján Bakalár- náboženstvo 2. Mgr. Ľudmila Dziaková – slovenský jazyk a literatúra 3. Mgr. Vladimír Janotka – nemecký jazyk 4. Mgr. Viola Janošková – matematika 5. Mgr. Katarína Kubišová – biológia, geografia 6. Mgr. Anton Kušnír – hudobná výchova 7. PhDr. Magdaléna Lazarová – anglický jazyk 8. Mgr. Ján Midriak – náboženstvo 9. PhDr. Pavol Mihok – slovenský jazyk 10. Mgr. Helena Pavelová – nemecký jazyk 11. RNDr. Ján Plačko – chémia 12. PaedDr. Daniela Pastirčínová – nemčina 13. PaedDr. Anna Pribulová – matematika, fyzika 14. Mgr. František Štefan Pribula – dejepis, estetická výchova, latinčina, výtvarná výchova 15. Mgr. Vladimír Semko – informatika 16. Mgr. Jozef Alan Stolz – telesná výchova 17. PhDr. Viera Hybenová – školská psychologička V školskom roku 1999/2000 sa konali prvé maturitné skúšky po viac ako 55 rokoch. Maturovalo sa z týchto predmetov: náboženská výchova, slovenský jazyk a literatúra, anglický jazyk, nemecký jazyk, matematika, fyzika, dejepis, biológia, geografia. 20. októbra 2000 sa na škole konali oslavy pri príležitosti prvej maturity po 55 rokoch a 333. výročia založenia školy. Už pred týmito významnými udalosťami sa na škole konali prednášky prof. P. Kónyu a prof. R. Dupkalu na témy Príčiny a okolnosti vzniku Kolégia hornouhorských stavov v Prešove, Reformácia v Prešove, Filozofia na Evanjelickom kolégiu v Prešove. Učitelia gymnázia zorganizovali celoštátnu súťaž pre žiakov stredných evanjelických škôl. Pri tejto príležitosti došlo k založeniu Klubu absolventov Evanjelického kolegiálneho gymnázia, ktorý mal slúžiť ako morálna a duchovná podpora školy a študentov gymnázia. Oslavy boli započaté službami Božími v Chráme sv. Trojice, po ktorých pokračovala slávnostná akadémia v PKO Čierny orol. 27.- 30. júla 2004 sa v Prešove konala Medzinárodná konferencia kresťanských škôl pre strednú Európu. Evanjelické kolegiálne gymnázium konferenciu spoluorganizovalo spolu s Biskupským úradom VD ECAV. Školský rok riaditeľ školy zástupca riaditeľa školy duchovný správca 1996-1997 PaedDr. Anna Pribulová 1997-1998 PaedDr. Anna Pribulová 1998-1999 PaedDr. Anna Pribulová 1999-2000 PaedDr. Anna Pribulová 2000-2001 PaedDr. Anna Pribulová Mgr. Miroslav Čurlík Mgr. Kristián Kostecký 2001-2002 PaedDr. Milan Černaj RNDr. Ján Plačko Mgr. Kristián Kostecký 2002-2003 PaedDr. Milan Černaj RNDr. Ján Plačko Mgr. Július Matta 2003-2004 PaedDr. Milan Černaj Mgr. Ľudmila Kónyová Mgr. Július Matta 2004-2005 PaedDr. Milan Černaj Mgr. Ľudmila Kónyová Mgr. Matej Oráč 2005-2006 PaedDr. Milan Černaj Mgr. Beáta Tomková Mgr. Matej Oráč 2006-2007 PaedDr. Milan Černaj Mgr. Beáta Tomková Mgr. Matej Oráč 2007-2008 PaedDr. Milan Černaj Mgr. Beáta Tomková Mgr. Matej Oráč 2008-2009 PhDr. Marián Damankoš Mgr. Jela Zakarovská Mgr. Matej Oráč 2009-2010 PhDr. Marián Damankoš Mgr. Jela Zakarovská Mgr. Matej Oráč 2010-2011 PhDr. Marián Damankoš Mgr. Jela Zakarovská Mgr. Matej Oráč Ministerstvo školstva Slovenskej republiky a Dištriktuálne presbytersvo ECAV schválilo s platnosťou od 1. 9. 2005 alternatívny učebný plán pre obe formy gymnaziálneho štúdia (osemročné i štvorročné). Tento učebný plán umožňuje, aby si študenti v maturitnom ročníku mohli vybrať tie predmety, z ktorých budú maturovať a tie, ktoré budú pre nich profilové pre ďalšie štúdium na vysokej škole. Študenti osemročného gymnázia si môžu vybrať dvanásť voliteľných seminárov a študenti štvorročného gymnázia šestnásť voliteľných seminárov. Evanjelické kolegiálne gymnázium pokračuje vo svojej činnosti ako gymnázium osemročné - príma, sekunda, tercia, kvarta, kvinta, sexta, septima , oktáva- a štvorročné, so zameraním na cudzie jazyky, pričom prvým jazykom je jazyk nemecký, druhým anglický, latinský a ruský. Študenti majú možnosť pripravovať sa na nemecký certifikát KMK (Kultus ministerium Konferenz) druhého stupňa, umožňujúci štúdium v nemecky hovoriacich krajinách.

Take responsibility and speak up – locally and globally